Nesmrteľnosť v umení: čítanie a výstava v Ottakringu!

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Objavte otvorený čitateľský večer „imsterblich“ 16. novembra v Ottakringu s čítaniami a umením známych autorov a umelcov.

Entdecken Sie den offenen Leseabend „unsterblich“ am 16. November in Ottakring mit Lesungen und Kunst von namhaften Autoren und Künstlern.
Objavte otvorený čitateľský večer „imsterblich“ 16. novembra v Ottakringu s čítaniami a umením známych autorov a umelcov.

Nesmrteľnosť v umení: čítanie a výstava v Ottakringu!

Dňa 16. novembra 2025 zorganizuje spolok kunst-projekte vo Viedni špeciálny večer otvoreného čítania pod heslom „nesmrteľný“. Toto podujatie ponúka platformu pre kreatívne mysle a zdôrazňuje rôznorodý vzťah medzi umením, literatúrou a nesmrteľným zemiakom. Tento večer vystúpi množstvo talentovaných autorov a umelcov, ktorí predstavia nielen svoje diela, ale aj priblížia históriu a význam zemiakov v kultúre.

Svoje texty na podujatí predstavia autorky Doris Kloimstein, Franziska Bauer, Jacqueline Fedy a Daniela Noitz. Zaujímavé je najmä to, že Jacqueline Fedy dnes večer predstaví svoju detskú knihu o francúzskom agronómovi Antoine-Augustinovi Parmentierovi. Parmentier, ktorý žil v rokoch 1737 až 1813, bol priekopníkom pestovania zemiakov vo Francúzsku a v Európe, čím sa zemiaky stali dôležitým zdrojom potravy, ako napr. Wikipedia nahlásené. Jeho celoživotné dielo, ktoré zahŕňa aj početné vedecké publikácie, malo rozhodujúci vplyv na potravinovú bezpečnosť vo Francúzsku.

Umenie a zemiaky – fascinujúce spojenie

V rámci podujatia predstaví výtvarník Martin Hammerschmid svoju výstavu „Life Drawings 2025“. Vo svojich kresbách aktov a portrétov kladie dôraz najmä na emócie a spája tak reprezentáciu s abstrakciou. Hammerschmid, ktorý sa narodil v Salzburgu a od roku 2023 vystavuje vo Viedni, vzrušujúcim spôsobom dopĺňa koncept večera. Výstavu si bude možné pozrieť do 14. decembra 2025.

Zemiak, ktorý sa do Európy dostal z Južnej Ameriky v 16. storočí a bol často nesprávne chápaný ako krmivo pre zvieratá, si našiel svoje miesto aj v umení. Ako ústredný motív ho používajú mnohí umelci, napríklad Vincent van Gogh vo svojom slávnom obraze „Jedáci zemiakov“. Podľa toho Nemecké múzeum zemiakov Hľuza sa v modernej diétnej kuchyni zmenila z potravy pre chudobných na prostriedok na chudnutie a je cenená ako „nenahraditeľný záchranca v čase núdze“.

Od strachu k prijatiu

Despite initial prejudices and even a ban on cultivation until 1772, Parmentier had a decisive influence on the acceptance of the potato. Počas sedemročnej vojny bol zajatý a musel použiť hľuzu ako zdroj potravy - rýchlo rozpoznal jej hodnotu a začal propagovať jej výhody. This ultimately led to the Paris Medical Faculty declaring the potato edible in 1772, which set the stage for its breakthrough.

Podujatie 16. novembra nie je len oslavou tvorivého prejavu, ale aj ohliadnutím sa za prekvapivou a často nedocenenou históriou zemiakov v umení a literatúre. Autori a umelci dávajú publiku príležitosť znovuobjaviť mnohé stránky a kultúrny význam „Pokladu Zeme“.