Nesmrteľnosť v umení: čítanie a výstava v Ottakringu!

Nesmrteľnosť v umení: čítanie a výstava v Ottakringu!

Dňa 16. novembra 2025 zorganizuje spolok kunst-projekte vo Viedni špeciálny večer otvoreného čítania pod heslom „nesmrteľný“. Toto podujatie ponúka platformu pre kreatívne mysle a zdôrazňuje rôznorodý vzťah medzi umením, literatúrou a nesmrteľným zemiakom. Tento večer vystúpi množstvo talentovaných autorov a umelcov, ktorí predstavia nielen svoje diela, ale aj priblížia históriu a význam zemiakov v kultúre.

Svoje texty na podujatí predstavia autorky Doris Kloimstein, Franziska Bauer, Jacqueline Fedy a Daniela Noitz. Zaujímavé je najmä to, že Jacqueline Fedy dnes večer predstaví svoju detskú knihu o francúzskom agronómovi Antoine-Augustinovi Parmentierovi. Parmentier, ktorý žil v rokoch 1737 až 1813, bol priekopníkom pestovania zemiakov vo Francúzsku a v Európe, čím sa zemiaky stali dôležitým zdrojom potravy, ako napr. Wikipedia nahlásené. Jeho celoživotné dielo, ktoré zahŕňa aj početné vedecké publikácie, malo rozhodujúci vplyv na potravinovú bezpečnosť vo Francúzsku.

Umenie a zemiaky – fascinujúce spojenie

V rámci podujatia predstaví výtvarník Martin Hammerschmid svoju výstavu „Life Drawings 2025“. Vo svojich kresbách aktov a portrétov kladie dôraz najmä na emócie a spája tak reprezentáciu s abstrakciou. Hammerschmid, ktorý sa narodil v Salzburgu a od roku 2023 vystavuje vo Viedni, vzrušujúcim spôsobom dopĺňa koncept večera. Výstavu si bude možné pozrieť do 14. decembra 2025.

Zemiak, ktorý sa do Európy dostal z Južnej Ameriky v 16. storočí a bol často nesprávne chápaný ako krmivo pre zvieratá, si našiel svoje miesto aj v umení. Ako ústredný motív ho používajú mnohí umelci, napríklad Vincent van Gogh vo svojom slávnom obraze „Jedáci zemiakov“. Podľa toho Nemecké múzeum zemiakov Hľuza sa v modernej diétnej kuchyni zmenila z potravy pre chudobných na prostriedok na chudnutie a je cenená ako „nepostrádateľný záchranca v čase núdze“.

Od strachu k prijatiu

Napriek počiatočným predsudkom a dokonca zákazu pestovania až do roku 1772 mal Parmentier rozhodujúci vplyv na prijatie zemiaka. Počas sedemročnej vojny bol zajatý a musel použiť hľuzu ako zdroj potravy - rýchlo rozpoznal jej hodnotu a začal propagovať jej výhody. To nakoniec viedlo k tomu, že Parížska lekárska fakulta v roku 1772 vyhlásila zemiaky za jedlé, čo pripravilo pôdu pre jeho prelom.

Podujatie 16. novembra nie je len oslavou tvorivého prejavu, ale aj ohliadnutím sa za prekvapivou a často nedocenenou históriou zemiakov v umení a literatúre. Autori a umelci dávajú publiku príležitosť znovuobjaviť mnohé stránky a kultúrny význam „Pokladu Zeme“.