Marvin Bergauer: Dystopický debutový román o traume a trieskach v hlave

Marvin Bergauer: Dystopický debutový román o traume a trieskach v hlave

Vo Viedni, ktorá je čoraz viac charakterizovaná technologickým pokrokom a dystopickými víziami, publikuje reportér a autor Marvin Bergauer svoje debutové dielo „Nekonečná vôľa“. Vo svojom románe spracováva svoje osobné skúsenosti s operáciou srdca, aj keď kniha nie je autobiografiou. Dej sa odohráva v budúcom Rakúsku, kde kriminalita raketovo vzrástla na alarmujúcu úroveň. Aby to vláda vyvážila, plánuje implantovať čipy do mozgu občanov na rekonštrukciu zločinov, a tým znížiť mieru kriminality. Bergauer spája svoje osobné postrehy so strhujúcou, fiktívnou zápletkou, ktorá čitateľa núti zamyslieť sa. [Môj okres uvádza, že...]

Ťažiskom knihy nie je technologický zásah či vláda, ale skôr hlboké emócie a konflikty štyroch postáv. Phil a Ben Hildmannovci bojujú proti rozpadu svojej rodiny, zatiaľ čo Chloe sa pripojí k hnutiu odporu, ktoré bojuje proti implantovaným čipom. Levin, ktorý tiež musel podstúpiť operáciu srdca, ide úplne inou cestou ako Bergauer. Osudy postáv spočiatku žijú vedľa seba, no v priebehu príbehu sa dojímavo spájajú.

Kyborgov a ľudskej identity

Román vrhá tiene aj na meniacu sa ľudskú identitu v dobe technológií. Profesor Christof Niemeyer z Karlsruhe Institute of Technology definuje kyborgov ako živé bytosti s technickými implantátmi, ktoré zlepšujú ich funkcie. To samozrejme vyvoláva otázku: Kde končí človek a začína stroj? Myšlienka, že technológie ako kardiostimulátory alebo dokonca implantáty na spracovanie signálu sa stanú súčasťou našej biologickej existencie, už nie je pritažená za vlasy, ale reálna možnosť. Do verejného diskurzu sa začína dostávať kyborgský výskum, predtým často ukotvený vo svete sci-fi či armády. Deutschlandfunk vysvetľuje, že...

Najnovší technický vývoj, ako napríklad rozhrania mozog-počítač (BCI), umožňujú transformovať myšlienky na fyzické činy. Príklad ženy, ktorá dokáže ovládať robota pomocou elektródového poľa vo svojom mozgu, ilustruje, ako blízko sme k spojeniu ľudí a technológií. Etické obavy, ktoré tu vznikajú, nemožno ignorovať, najmä pri zvažovaní možného zneužitia a slobody morfologického sebavyjadrenia. Neil Harbisson, ktorý sa definuje ako kyborg, sa už dožaduje práv pre ľudí, ktorí žijú s technickými implantátmi.

Fortech vízie a ľudské výzvy

Diskusia okolo kyborgov a technologických implantátov sa odráža aj v Bergauerovom románe. Teóriu „nekonečnej vôle“, ktorú Bergauer vo svojej knihe rozvíja, možno chápať ako filozofické skúmanie vnútorných konfliktov postáv a meniacej sa identity jednotlivca v technologickom svete. Spoločnosť Gregor Demblin, ktorá môže opäť chodiť s exoskeletom, ukazuje, ako ďaleko už technológia došla a ako môže ľuďom s paralýzou výrazne zlepšiť kvalitu života. Tento vývoj by mohol nielen rozšíriť naše medicínske možnosti, ale aj zásadne zmeniť spôsob, akým uvažujeme o ľudskej fyzickej a psychickej existencii. DerPragmaticus uvádza, že...

“The Endless Will” stojí 21,90 eur a je k dispozícii online. S prvou časťou svojej trilógie Marvin Bergauer nielen demonštruje svoje literárne schopnosti, ale prináša aj dôležité spoločenské otázky o prepojení ľudí a techniky.