Desať rokov bez Helmutha Lohnera: Jedinečný príklad viedenského divadelného umenia

Desať rokov bez Helmutha Lohnera: Jedinečný príklad viedenského divadelného umenia

23. júna 2013 zomrel všestranný umelec Helmuth Lohner, ktorý ukázal, čoho bol schopný nielen ako herec, ale aj ako divadelný režisér a režisér. Jeho narodeniny, 24. apríla 1933, pripadli vo Viedni-Ottakringu, kde sa narodil ako syn zámočníka. Po vyučení v grafickej branži a dohnaní maturity na večerných kurzoch sa rozhodol splniť si svoj herecký sen. Po súkromných hodinách herectva debutoval v Baden City Theatre v roku 1952, čo znamenalo začiatok pôsobivej kariéry.

Cesta ho zaviedla okrem iného do Mestského divadla Klagenfurt ako operetného buffa. Od roku 1953 bol zamestnaný v Theater in der Josefstadt, kde sa až do roku 1963 zúčastnil na viac ako 60 premiérach. Tam sa prvýkrát stretol s publikom v „Südfruchte“ 25. júla 1953. V nasledujúcich rokoch sa Lohner pravidelne objavoval aj vo viedenskom Burgtheatri a na festivale v Salzburgu 23, celé leto. Viac ako desať rokov žiaril najmä v Hofmannsthalovom „Everyman“.

Muž rozmanitosti

Šarm, ktorý Lohner dokázal rozvinúť, sa neodráža len v jeho klasických úlohách Richarda, Hamleta a Fausta. Skvele sa predviedol aj v komických úlohách. Jeho tvorba siahala od najznámejších scén v Berlíne, Mníchove, Düsseldorfe, Hamburgu a Zürichu. Divadlo v Josefstadte formoval nielen ako herec, ale v rokoch 1997 až 2006 riadil jeho záležitosti ako riaditeľ.

Svoju stopu zanechal aj vo filme. Lohner debutoval v roku 1955 „Hotelom Adlon“ od Josefa von Bákyho. V nasledujúcich rokoch bol videný v populárnych zábavných filmoch ako „The Wirtshaus im Spessart“ a „The Beautiful Liar“. Od roku 1963 bol aktívny aj v televízii a v 90. rokoch režíroval inscenácie ako „Môj dedko je najlepší“.

Ocenenia a odhodlanie

Ako obľúbenec publika bol obsypaný mnohými vyznamenaniami, vrátane Kainzovej medaily (1980) a Nestroyovho prsteňa (1988). Jeho herecký talent bol ocenený titulom „Rakúsky komorný herec“ (1993) a čestným členstvom v Theater in der Josefstadt (2003). Jeho dielo korunovalo aj Zlatá čestná medaila za zásluhy o viedenský štát (2006). Okrem toho sa Lohner celý život venoval sociálnym otázkam.

Až do smrti trpel rakovinou pažeráka a zanechal po sebe nielen svoje umenie, ale aj dve dcéry Konstanze a Therese, ako aj množstvo fanúšikov a obdivovateľov. Miesto posledného odpočinku našiel na cintoríne Grinzing vo Viedni, kde si ho budú navždy pamätať ako majstrovský talent a srdečný ľudský charakter. Ako uvádza SN, jeho odkaz zostáva živý v miestnej kultúrnej krajine.

Na Helmutha Lohnera sa nezabudne v spomienke na herca a človeka, ktorý celý svoj život zasvätil svojmu remeslu srdcom a vášňou.