Spomienka na Srebrenicu: Potlačené spomienky a rastúce napätie

Spomienka na Srebrenicu: Potlačené spomienky a rastúce napätie

11. júla 2025 si svet pripomenie jednu z najtemnejších kapitol európskych dejín: masaker v Srebrenici, pri ktorom bosnianskosrbskí vojaci a neregulári zavraždili v júli 1995 8 372 Bosniakov. Je to problém, ktorý aj dnes naďalej vyvoláva napätie a konflikty nielen v Bosne a Hercegovine, ale aj ďaleko za jej hranicami.

Jeden z tých, ktorí prežili, Nedzad Avdic, si spomína na nočné mory spojené s masakrom. Mal len 17 rokov, keď sa pri poprave 14. – 15. júla 1995 vážne zranil, ale hral sa mŕtvy a podarilo sa mu ujsť. „Genocída sa neskončila, pokiaľ sa nevyrovnáme s minulosťou,“ zdôrazňuje Avdič, ktorý teraz opäť žije v Srebrenici. Obyvateľstvo je tam z polovice Bosniak a z polovice Srb, čo sťažuje spolužitie, ako informuje aj Almasa Salihovic v pamätníku Potočari.

Obavy o bezpečnosť a politické napätie

Spomienky na zverstvá sú však čoraz viac zatienené politickým napätím a obavami o bezpečnosť. Nedávno muselo Pamätné centrum Srebrenica zatvoriť svoje brány, prvýkrát od výstavby, pre obavy z nepokojov. Toto rozhodnutie bolo zverejnené 7. marca 2025 a priamo súvisí s odsúdením Milorada Dodika, prezidenta Republiky srbskej, na jeden rok väzenia a šesťročný zákaz činnosti v politike, čo v regióne vyvolalo rozruch.

Dodik je stredobodom sporu a porovnáva počet ľudí zabitých počas genocídy s 3 600 Srbmi, ktorí zomreli v regióne od začiatku vojny. Viceprezident Camil Durakovič ostro kritizoval toto porovnanie a zdôraznil, že takáto rétorika podkopáva pamiatku obetí genocídy.

Zatiaľ čo v Banja Luke, hlavnom meste Republiky srbskej, sa o genocíde prakticky nehovorí a študenti hlásia, že sa na hodinách takmer nič neučia o bosnianskej vojne, novinár Aleksandar Trifunovič čelí nebezpečným hrozbám, pretože vedie rozhovory s tými, ktorí prežili Bosniak. Jeho reportáž je odvážnym pokusom nenechať históriu zabudnúť.

Cesta k zmiereniu

Posúdenie zverstiev zo strany Dodika a ďalších vodcov Republiky srbskej zostáva problematické. Zatiaľ čo zákony zakazujúce štátnemu súdnictvu pôsobiť v časti Bosny a Hercegoviny, v ktorej dominujú Srbi, vyvolávajú nevyhnutné otázky, ozývajú sa početné medzinárodné hlasy, vrátane ministra zahraničných vecí USA Marca Rubia, ktoré volajú po ukončení tejto nebezpečnej politickej rétoriky.

Vládny systém v Bosne a Hercegovine je komplikovaný a poznačený etnickými rozdielmi, ktoré majú stále vplyv. Je jasné, že úprimná konfrontácia s minulosťou, ako to požadujú Avdič a Salihovič, je nevyhnutná na nájdenie spoločnej cesty k zmiereniu. Politické napätie, ktoré formuje súčasnosť, neustále pripomína, že lekcie z histórie nemožno ignorovať.