Demolácia domu Pryssok: Nebezpečenstvo pre architektonické dedičstvo Haerdtl?

Demolácia domu Pryssok: Nebezpečenstvo pre architektonické dedičstvo Haerdtl?

Na Bastiengasse 69 hrozí, že sa významné architektonické dedičstvo, ktoré navrhol renomovaný architekt Oswald Haerdtl, stane obeťou demolácie. „Pryssok House“, dvojposchodová budova z 50. rokov minulého storočia, sa v posledných rokoch čoraz viac stráca z pohľadu verejnosti. Renovácia je už naplánovaná na rok 2026, pričom sa postaví štvorposchodový obytný komplex. Spoločnosť „Bastiengasse 69 Projektentwicklung GmbH“ je zapísaná v obchodnom registri už viac ako dva roky, čo dokazuje naliehavosť projektu. Pán Z. už vyjadril obavy a kontaktoval Spolkový pamiatkový úrad, aby zabezpečil zachovanie domu. V súčasnosti nie je jasné, či sa búranie uskutoční pred ukončením pamiatkovej prehliadky. Audity nemohli byť dokončené do budúceho októbra po prvom predbežnom audite v roku 2023, ktorý zistil, že budova by sa mohla považovať za potenciálne významnú. Tieto neistoty dávajú mnohým nádej, že uvedené dedičstvo možno ešte zachrániť.

Ale kto vlastne bol tento Oswald Haerdtl? Narodil sa 17. mája 1899 vo Viedni a natrvalo zapísal do architektonických dejín Rakúska. Po absolvovaní Viedenskej školy úžitkového umenia v roku 1921 sa Haerdtl zameral na modernizáciu a funkčnosť. Jeho práca zahŕňa významné budovy, ako je Historické múzeum mesta Viedeň, ktoré bolo otvorené v roku 1959, a ďalšie pôsobivé projekty ako Tanzcafe Volksgarten a Espresso Arabia. Okrem mnohých ocenení, vrátane rakúskej štátnej ceny za architektúru, bol Haerdtl aj členom Secesie. Jeho talent a inovatívna sila mali trvalý vplyv na architektúru vo Viedni a jeho diela sú teraz zapísané medzi historické pamiatky. Napriek týmto poctám osud „domu Pryssok“ nemôže a nemal by zostať nepovšimnutý.

Dedičstvo v nebezpečenstve

Väčší obraz, ktorý sa tu objavuje, vrhá svetlo na výzvy, ktorým čelia mnohé pamiatkovo chránené budovy vo Viedni. Pamiatková ochrana pre Viedenské múzeum na Karlsplatz, ktorú navrhol aj Haerdtl, chráni nielen celkovú konštrukciu, ale aj rôzne dizajnové prvky. Ochrana sa vzťahuje okrem iného aj na foyer a schodisko. Zaujímavosťou je, že fasádne panely z 80. rokov minulého storočia boli zbúrané, aj keď neboli pôvodné. Proces reštaurovania, ktorý vedie Christoph Melichar, ukazuje, ako starostlivo sa s Haerdtlovým dedičstvom nakladá. Melicharovou úlohou je zdokumentovať a zreštaurovať pôvodné diely, aby ich bolo možné opätovne nainštalovať pri rozsiahlych prestavbách a renováciách.

Pohľad na súčasnú situáciu okolo „Pryssokovho domu“ ukazuje, aké dôležité je aj dnes dbať na zachovanie historických hodnôt. Do diskusie je nevyhnutné zahrnúť aj názory obyvateľov a odborníkov. Búraním bez dôkladného preskúmania a diskusie by prišlo nielen o dielo veľkého architekta, ale aj o kus viedenskej histórie. Požadovaná pamiatková ochrana by mohla významne prispieť k zachovaniu tejto hodnotnej architektúry a tým aj k ochrane bohatého dedičstva mesta.

Keďže sa tohtoročný Deň pamiatky pomaly blíži ku koncu septembra, otázkou zostáva, či „Pryssokov dom“ bude dovtedy ešte stáť. Mesto a jeho obyvatelia sa tešia na vývoj v najbližších mesiacoch a dúfajú, že zachovanie kultúrneho dedičstva je najvyššou prioritou. Pretože ako sa hovorí: Ak si nevážite minulosť, budete mať problém formovať budúcnosť.