Klimatické zmeny zasiahli: Rakúsko hlási rekordné leto a miliónové škody!
Viedeň, 4. júla 2025: Analýza extrémnych udalostí súvisiacich s klímou v Európe ukazuje narastajúce škody a riziká pre zdravie a životné prostredie.

Klimatické zmeny zasiahli: Rakúsko hlási rekordné leto a miliónové škody!
Vlna horúčav je vo Viedni a okolitých regiónoch v plnom prúde. Zatiaľ čo máj 2023 sotva pripomínal letné sny s množstvom dažďa a chladnými teplotami, jún zažil skutočnú teplotnú búrku a bol tretím najteplejším júnom všetkých čias v Rakúsku. Tieto extrémne poveternostné podmienky nie sú len znakom súčasných klimatických zmien, ale aj predzvesťou budúcich výziev ako napr kuriér nahlásené.
Európski hostitelia nie sú s týmito extrémnymi poveternostnými udalosťami sami. Podľa Európskej environmentálnej agentúry (EEA) budú ekonomické škody spôsobené extrémnymi javmi súvisiacimi s počasím v 38 európskych krajinách v roku 2023 predstavovať viac ako 45 miliárd eur. V posledných rokoch boli škody ešte vyššie a od roku 1980 v Európe presiahli 790 miliárd eur. Medzi hlavné príčiny finančných strát patria najmä škody spôsobené povodňami, búrkami, vetrom a krupobitím, pričom téma poistenia býva často zanedbávaná. Mnohé straty nie sú poistené a preto rastú rýchlejšie ako poistené straty, ako napr EEA určuje.
Ekonomické vplyvy a klimatické zmeny
Ohrozené je aj zdravie ľudí. V rokoch 1980 až 2023 spôsobili väčšinu úmrtí vlny horúčav, suchá a lesné požiare. Treba však poznamenať, že mnohé príčiny smrti nemožno priamo pripísať horúčave, čo sťažuje hodnotenie. Klimatické zmeny majú ďalekosiahle dôsledky na ekosystémy, hospodárstva, zdravie a všeobecný blahobyt v Európe, ako opisuje EEA.
Extrémne prejavy počasia sú navyše čoraz častejšie a opäť napáchali ničivé škody nielen v Rakúsku, ale aj v Nemecku. Jún je hmatateľným príkladom tejto extrémnej poveternostnej situácie. Horúčavy a silné dažde už nie sú výnimkou, ale pravidlom. Tu vyvstáva otázka: Ako dobre sme pripravení na takéto extrémne poveternostné podmienky? The WWF poukazuje na to, že extrémne poveternostné javy súvisiace s klímou sú nielen čoraz pravdepodobnejšie, ale ich intenzita a frekvencia sa neustále zvyšuje.
Aby sa predišlo zhoršeniu klimatickej krízy, je nevyhnutné prijať proaktívne opatrenia. Správa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) naliehavo varuje, že hlavnou príčinou zmeny klímy je človek. Bez drastického zníženia emisií skleníkových plynov by sa pobrežné záplavy, ku ktorým predtým dochádzalo len raz za 100 rokov, mohli v budúcnosti stať každoročnou realitou.
Výhľad do budúcnosti
Predpovede nie sú práve ružové: Celkovo sú regióny Stredozemného mora najviac postihnuté a musia počítať s väčšími škodami spôsobenými extrémnymi poveternostnými udalosťami súvisiacimi s klímou. Na programe dňa sú aj zdravotné riziká spôsobené chorobami súvisiacimi s klímou a neustály nárast zranení a infekcií. Agentúra EEA zdôrazňuje potrebu lepšie koordinovať rôzne politiky ochrany klímy a urýchliť implementáciu stratégie EÚ na prispôsobenie sa zmene klímy.
Vzhľadom na túto náročnú situáciu je čas nielen hovoriť o nebezpečenstvách klimatických zmien, ale aj aktívne konať. Či už prostredníctvom rozšírenia obnoviteľných energií alebo rozvoja lepších adaptačných stratégií – každé opatrenie, bez ohľadu na to, aké je malé, môže pomôcť zmierniť budúce búrky a ich ničivé účinky.