Šokujúce čísla: 74 % viedenských žiakov prvého stupňa nemôže navštevovať školu!

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

V okrese Brigittenau viac ako polovica žiakov prvého stupňa zápasí s nedostatočnou znalosťou nemčiny, čo znepokojuje odborníkov na vzdelávanie.

Im Bezirk Brigittenau kämpft über die Hälfte der Erstklässler mit unzureichenden Deutschkenntnissen, was Bildungsexperten alarmiert.
V okrese Brigittenau viac ako polovica žiakov prvého stupňa zápasí s nedostatočnou znalosťou nemčiny, čo znepokojuje odborníkov na vzdelávanie.

Šokujúce čísla: 74 % viedenských žiakov prvého stupňa nemôže navštevovať školu!

Vo Viedni sa medzi žiakmi prvého stupňa objavuje alarmujúci obraz: Podľa express.at takmer 75 percent žiakov prvého stupňa v školskej štvrti Margareten nie je fit. Tieto čísla pochádzajú z Rakúskeho integračného fondu (ÖIF) a ukazujú, že z 18 722 žiakov je 8 342, t. j. 44,6 percenta, klasifikovaných ako „výnimoční žiaci prvého stupňa“. To znamená, že nemajú dostatočné znalosti nemčiny na to, aby mohli chodiť na bežné hodiny.

Vysoký počet je badateľný najmä v okrese Viedeň-Margareten: do tejto kategórie patrí 73,8 percent tamojších študentov. Hodnoty sú tiež znepokojivo vysoké v Favoriten (63,1 %) a Brigittenau (62,7 %). Naproti tomu sú okresy ako Mariahilf (18,9 %), Wieden (27,4 %) a Innere Stadt (29,2 %), kde je táto miera výrazne nižšia.

Pohľad na pozadie

Ako ukazuje aktuálna štúdia Kurier, väčšina postihnutých detí, približne 5 084, pochádza z Rakúska. Systematicky sú dôvody týchto desivých čísel rôzne: Nárasty sa čiastočne pripisujú medzinárodným krízam, najmä pohybu utečencov zo Sýrie a Ukrajiny. Z 8 342 postihnutých študentov má 1 959 rakúske občianstvo, pričom 265 pochádza z Ukrajiny.

Obzvlášť výbušné sa zdá, že kvóta mimoriadnych študentov v školskom roku 2022/23 bola okolo 36 percent, čo znamená citeľný nárast. Mestský radca pre vzdelávanie Christoph Wiederkehr z NEOS sa dostal pod kritiku najmä zo strany FPÖ, ktorá hovorí o „priepasti“ vo vzdelávacom systéme. Líder FPÖ Dominik Nepp vyzýva k povinnému jazykovému skríningu pre deti vo štvrtom roku života a sankciám pre rodičov. Podobne nespokojná je aj ÖVP, ktorá požaduje, aby deti, ktoré potrebujú nemeckú podporu od troch rokov, museli navštevovať škôlku.

Reakcie a požiadavky

Viedenskí Zelení vnímajú súčasné čísla ako výraz „zlyhania systému“ a požadujú, aby každá materská škola dostala stáleho učiteľa jazykov. O situácii sa búrlivo diskutuje na sociálnych sieťach a diskutuje sa o druhom povinnom ročníku materskej školy, ktorý podporuje šéfka NEOS Beate Meinl-Reisinger aj šéf AMS Johannes Kopf.

V reakcii na zvyšujúci sa počet Wiederkehr oznámil, že počet bezplatných letných kurzov nemčiny sa zvýši z 3 900 na 4 900 miest. Priemerný čas strávený v škôlke u neštandardných žiakov je len 2,14 roka, čo nie je práve optimistické.

Pohľad na demografiu

Pre lepšie pochopenie problému je dôležité pozrieť sa na demografické údaje. Podľa informačného listu ÖIF o integrácii žilo začiatkom roku 2024 v Rakúsku približne 1,8 milióna mladých ľudí vo veku do 19 rokov, z ktorých 27,6 percenta má migračný pôvod. Tieto čísla prichádzajú v kontexte rastúcej rozmanitosti jazykov a kultúr, čo ešte viac zvyšuje výzvy vo vzdelávacom systéme.

Vzhľadom na zvyšujúci sa počet študentov s prisťahovaleckým pôvodom je potreba cielenej jazykovej podpory čoraz jasnejšia. Diskusia o účinných vzdelávacích opatreniach bude v nasledujúcich týždňoch dôležitejšia a mohla by byť prelomovou pre budúce vzdelávacie prostredie vo Viedni.