Bežiaci muž od Edgara Wrighta: Veľkolepý, ale emocionálne plochý!

Bežiaci muž od Edgara Wrighta: Veľkolepý, ale emocionálne plochý!

Dnes, 17. novembra 2025, je reinterpretácia „Bežiaceho muža“ v réžii Edgara Wrighta témou rozhovoru. Film, ktorý bol vyrobený za impozantných 110 miliónov dolárov, predstavuje neónové trblietavé mestá a dynamické zábery, ktoré divákov uchvátia.

V prvej polovici filmu je hlavný hrdina Ben Richards v podaní Glena Powella uvrhnutý do dystopickej televíznej show, v ktorej je prenasledovaný hordou zabijakov. Vzrušujúce sekvencie sú doplnené prvkami talk show a vzrušujúcimi aktivitami, zatiaľ čo budova sveta pôsobí komplexne, ale nie úplne konzistentne. Mnohé aspekty príbehu zostávajú nevysvetlené a vyvolávajú otázky.

Dramaturgia a štylistické rozhodnutia

V druhom dejstve sa film spomalí, čo spôsobí, že počiatočné vzrušenie a vizuálna podívaná vyprchajú. Tu sa skúša emocionalita filmu, keďže hmota za fasádou je dosť tenká. Kým satirické prvky originálu, ktoré poukazujú na mediálnu hystériu a senzáciechtivosť, sú prítomné, v novom kontexte pôsobia krotko a predvídateľne.

Odklon tejto verzie od cynického konca knihy k inšpiratívnemu finále prináša novú chuť do rozprávania, ale nedokáže dosiahnuť emocionálne hlboký prvok originálu. Glen Powell sa snaží nájsť rovnováhu medzi preživším a tragickým hrdinom, pokiaľ ide o vývoj postavy.

Technická brilantnosť a emocionálna prázdnota

Technicky je „The Running Man“ pozoruhodný; práca s kamerou, strih aj hudba sú na vysokej úrovni. Efekty sú pôsobivé, no človeku často uniká emocionálna hĺbka, ktorú mohla niesť ambivalencia originálu. Film sa pokúša postaviť sa do pozície kritickej dystopie a trháku, no ani jeden z cieľov sa mu nepodarilo úplne dosiahnuť. Hoci zostáva štýlovo dobre vystavaná a zvukovo-vizuálne opojná, netrvá dlho, kým divák spozná jej emocionálnu plochosť.

Dystopia, v ktorej sa tento príbeh odohráva, sa dá charakterizovať klasickými črtami ako štátna kontrola, násilie a dohľad. Tieto prvky formovali mnohé filmy, z ktorých niektoré, ako napríklad „Metropolis“ alebo „1984“, patria medzi najznámejšie dystopie. Pôsobivo ukazujú, ako sa sociálne štruktúry môžu rozvíjať v biednych podmienkach. Dystopické filmy sa často venujú diskriminácii, znečisťovaniu životného prostredia alebo nebezpečenstvám technologického rozvoja – aspektom, ktoré sú badateľné aj v „Bežiacom mužovi“, hoci nie vždy presvedčivo implementované. Medzi ďalšie klasiky dystopie patria „Blade Runner“ a séria „Hunger Games“, ktoré ilustrujú, čo sa môže stať, keď sa spoločnosť dostane pod tlak.

Stručne povedané, Wrightov The Running Man ponúka vzrušujúci vizuálny zážitok, no zároveň postráda emocionálnu hĺbku, ktorá by mohla divákov zaujať. Či a ako film prijmú diváci a či dokáže dosiahnuť kultový status pôvodnej verzie alebo nie, sa teda ešte len uvidí.

Viac podrobností o dystopii a jej filmových adaptáciách si môžete pozrieť na Wikipedia.