Taboo Smrť subjektu: Takto sa viedenský pripravuje na rozlúčku!

Taboo Smrť subjektu: Takto sa viedenský pripravuje na rozlúčku!

Wien, Österreich - Vo Viedni sa téma úmrtnosti stále viac stáva témou rozhovoru, a to nielen v lekárskych praktikách. Smrť je často vnímaná ako nepríjemný tabu, o ktorom mnohí radšej nehovoria. Táto tendencia sprísnila v neposlednom rade uvoľnením korónových obmedzení, čo spôsobuje, že mnohí ľudia intenzívnejšie premýšľajú o svojej vlastnej nepretržitosti. Straty koláča v rodine alebo vo Freundeskreis stále konfrontujú populáciu s vlastnou konetnosťou. Veľká súkromná pohrebná spoločnosť Himmeblau uvádza, že príbuzní sa začínajú pripravovať na Goodbye a dozvedieť sa viac o umievaní.

Ako sa môžeme pripraviť na poslednú fázu života? S vekom sa zameriava otázka vlastnej úmrtnosti. Strach z bolesti alebo nechcených lekárskych opatrení nás často trápi. Podľa [Deutschlandfunk Kultur] (https://www.deutschlandfunkkultur.de/tod-sterben-tabu- seba-determinácia a determinácia-mady-fleing-100.html) sa čoraz viac ľudí zaoberá vytvorením živých, aby chránili sebaurčenia až do konca života. Robert Roßbruch, právnik pre zdravie a lekárske právo, zdôrazňuje, že strach z povahy umierania je často väčší ako samotný strach zo smrti. Zdá sa, že informatívne vzdelávanie o možnostiach a právach je tu naliehavo potrebné na podporu otvorenej diskusie.

Sociálne tabu a etické úvahy

Zaobchádzanie s umieraním si tiež vyžaduje hlbšie preskúmanie základných otázok ľudskej existencie. Jedným z aspektov, ktorý sa často tlačí do pozadia, je skutočnosť, že moderná medicína môže predĺžiť život, ale to tiež prináša riziko dlhého dextingu. Nemecká etická rada zdôrazňuje, že tieto príležitosti vyzývajú našu spoločnosť, aby sa zaoberala okolnosťami smrti a smrti.

Nie je dôležité len hovoriť o umierajúcich, ale aj o tom, ako sa dá sprevádzať. Vývoj paliatívnej medicíny a hospicových prác je rozhodujúci. Cieľom týchto prístupov je zmierniť obavy z bolesti alebo osamelosti v procese smrti. Na rozdiel od rozsiahleho názoru nie je normálne, aby ľudia zomreli v nemocniciach alebo opatrovateľských domovoch. Namiesto toho je často túžba mnohých zomrieť v hospici, kde je kvalita poslednej fázy života v popredí.

Pravá a sebaurčenie

Dobre vyvinutá životná vôľa je pre lekárov záväzná a reguluje, ktoré lekárske opatrenia sú požadované alebo odmietnuté. Požiadavky na takýto príkaz sa v posledných rokoch legálne posilnili, čo rozširuje individuálnu ochotu sebaurčenia v poslednej fáze života. Okrem toho sú karty núdzových preukazov, ktoré umožňujú rýchle rozhodnutia v kritických situáciách, ako aj preventívny právnik, ktorý umožňuje dôveryhodným ľuďom s rozhodnutiami o zdraví.

Napriek tomu je téma starostlivosti o smrť kontroverznou témou. Odborníci z paliatívnej medicíny, ako je Heiner Melching z nemeckej spoločnosti pre paliatívnu medicínu, požadujú viac informácií o životných scenároch. Sociálne je smrť často vnímaná ako tabu, čo tiež sťažuje komunikáciu. Iba ak čelíme týmto výzvam, môžeme zmierniť strach z neznámeho.