Tabuizovaná téma smrti: Takto sa Viedenčania pripravujú na rozlúčku!

Tabuizovaná téma smrti: Takto sa Viedenčania pripravujú na rozlúčku!

Vo Viedni sa téma úmrtnosti čoraz viac stáva témou rozhovorov, a to nielen v ordináciách lekárov. Smrť je často vnímaná ako nepríjemné tabu, o ktorom veľa ľudí radšej nehovorí. Tento trend sa zintenzívnil v neposlednom rade v dôsledku uvoľnenia koronárnych reštrikcií, čo spôsobuje, že mnohí ľudia sa intenzívnejšie zamýšľajú nad vlastnou pominuteľnosťou. Ťažké straty v rodine alebo priateľoch opakovane konfrontujú obyvateľstvo s vlastnou konečnosťou. Veľká súkromná pohrebná spoločnosť Himmelblau uvádza, že príbuzní sa začínajú pripravovať na rozlúčku a dozvedia sa viac o umieraní.

Ako sa môžeme pripraviť na poslednú fázu nášho života? Ako starnete, do centra pozornosti sa dostáva otázka vlastnej smrteľnosti. Často nás sužuje strach z bolesti alebo nechcených lekárskych opatrení. Podľa Deutschlandfunk Kultur stále viac ľudí pracuje na vytváraní živých závetov, aby si zachovali sebaurčenie až do konca života. Robert Roßbruch, právnik pre zdravotníctvo a medicínske právo, zdôrazňuje, že strach zo spôsobu umierania je často väčší ako strach zo samotnej smrti. Zdá sa, že informatívne informácie o možnostiach a právach sú tu naliehavo potrebné, aby sa podporila otvorená diskusia.

Spoločenské tabu a etické úvahy

Vyrovnanie sa s umieraním si vyžaduje aj hlbšie skúmanie základných otázok o ľudskej existencii. Jedným z aspektov, ktorý sa často odsúva do úzadia, je fakt, že moderná medicína dokáže predĺžiť život, no to so sebou prináša aj riziko dlhodobých ochorení. Nemecká etická rada zdôrazňuje, že tieto možnosti sú výzvou pre našu spoločnosť, aby sa vysporiadala s okolnosťami umierania a smrti.

Nie je dôležité len hovoriť o umieraní, ale aj o tom, ako môže byť sprevádzané. Kľúčový je rozvoj paliatívnej medicíny a hospicovej starostlivosti. Cieľom týchto prístupov je zmierniť strach z bolesti alebo osamelosti počas procesu umierania. Na rozdiel od všeobecného presvedčenia nie je normálne, aby väčšina ľudí umierala v nemocniciach alebo domovoch dôchodcov. Namiesto toho si veľa ľudí často želá zomrieť v hospici, kde je prioritou kvalita poslednej fázy života.

Práva a sebaurčenie

Dobre navrhnutý životný závet je pre lekárov záväzný a reguluje, ktoré lekárske opatrenia sú žiaduce alebo odmietnuté. Požiadavky na takýto poriadok sú v posledných rokoch zákonite posilnené, čo rozširuje túžbu jednotlivca po sebaurčení v záverečnej fáze života. Doplnkom k tomu sú pohotovostné preukazy, ktoré umožňujú rýchle rozhodovanie v kritických situáciách, ako aj splnomocnenia na zdravotnú starostlivosť, ktoré umožňujú zveriť rozhodovanie o zdraví dôveryhodným ľuďom.

Napriek tomu zostáva téma starostlivosti na konci života kontroverznou témou. Odborníci na paliatívnu medicínu, ako napríklad Heiner Melching z Nemeckej spoločnosti pre paliatívnu medicínu, požadujú viac informácií o scenároch konca života. Smrť je v spoločnosti často stále vnímaná ako tabu, čo ešte viac sťažuje komunikáciu o umierajúcich prianiach. Len ak budeme čeliť týmto výzvam, môžeme zmierniť strach z neznámeho.

V súhrne možno povedať, že zmierenie sa s vlastnou smrťou a s tým spojenými právami a rozhodnutiami má veľký význam. V dobe, v ktorej život stále viac ovládajú medicínske možnosti, zostáva vedomé vysporiadanie sa so smrteľnosťou a snaha o dôstojný, sebaurčený koniec života dôležitou spoločenskou úlohou.