Vandali poškodili pamätník v Srebrenici na moste v Grazi!

Vandali poškodili pamätník v Srebrenici na moste v Grazi!

V piatok 1. júla 2025 bol poškodený dočasný pamätník na hlavnom moste v Grazi pripomínajúci 30. výročie masakry v Srebrenici. Iniciatíva zapamätaj si postavil tento pamätník na pamiatku viac ako 8 000 obetí hroznej genocídy v bosnianskej vojne.

Jedenásť bielych kvetov bolo umiestnených na moste Erzherzog Johann Bridge ako symbol spomienky. Žiaľ, najväčší z týchto kvetov bol odstránený, čo iniciatíva odsúdila. Tento incident vníma ako útok na vyrovnanie sa so situáciou, mierovú prácu a ochranu ľudských práv. "Požadujeme úplné vyšetrenie tohto vandalského činu," uviedol hovorca iniciatívy.

Vyjadrenie protestu

V pondelok večer sa pri moste zišlo jedenásť ľudí, ktorí protestovali svojou prítomnosťou. Bolo to symbolické znamenie - 11 znamená 11. júl, medzinárodný deň spomienky na masakru v Srebrenici. V tejto súvislosti vás iniciatíva pozýva zapamätaj si na „Pochod mieru v Grazi“ budúci štvrtok o 18:00. na Námestí ľudských práv.

Historický kontext masakru

Srebrenický masaker je považovaný za najväčší zločin proti ľudskosti v Európe od konca druhej svetovej vojny. 11. júla 1995 dobyli jednotky bosnianskych Srbov pod velením Ratka Mladića mesto Srebrenica. V nasledujúcich dňoch prišlo o život vyše 7000 moslimských Bosniakov, väčšinou mužov a chlapcov. Stalo sa to v období, v ktorom rozpad Juhoslávie znamenal trpké obdobie občianskej vojny. Napätie medzi etnickými skupinami viedlo k tomu, že región Bosny a Hercegoviny sa začiatkom 90. rokov stal zdrojom konfliktov.

Srebrenica bola vyhlásená za bezpečnú zónu OSN, ale asi 350 vojakov OSN nedokázalo ochrániť civilistov. V čase, keď sa zverstvá začali, bolo v meste až 42 000 ľudí vrátane 36 000 utečencov. Ženy a deti boli oddelené od mužov, ktorých potom hromadne vraždili. Na potrestanie týchto zločinov bol zriadený Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu. K dnešnému dňu bolo obvinených 161 osôb.

V posledných rokoch sa čoraz viac diskutuje o tom, či by mal byť masaker klasifikovaný ako genocída. Situáciu komplikuje politické napätie v Bosne a Hercegovine, kde sa prostredníctvom vyhlásení a činov opakovane dostávajú do centra pozornosti okrem iných aj srbský premiér Aleksandar Vučić a politický vodca bosnianskych Srbov Milorad Dodik. 11. júla 2024 si Bosna a Hercegovina a OSN po prvý raz na medzinárodnej úrovni pripomenú genocídu a na tento deň ustanovili medzinárodný pamätný deň.

Spomienkové slávnosti, ktoré sa konajú aj v Srebrenici, pripomínajú hrozné udalosti a zachovávajú pamiatku obetí. Napriek desaťročiam vyšetrovania zostáva masaker kontroverznou témou a pre mnohých sa hľadanie pravdy ani zďaleka nekončí. Historička Belma Zulic informuje o neustálom pátraní po pozostatkoch zavraždených.