Viedeň diskutuje: Prehodnotiť neutralitu po vojne na Ukrajine!

Viedeň diskutuje: Prehodnotiť neutralitu po vojne na Ukrajine!

V čase, keď je bezpečnostná politika v Európe ohrozená, je dôležitosť neutrality Rakúska veľmi diskutovanou témou. Na rakúskom mierovom fóre, ktoré sa konalo na zámku Schlaining a moderovala ho Damita Pressl, vystúpili odborníci z rôznych oblastí. Boli medzi nimi Ursula Plassnik (ÖVP), Georg Häsler (NZZ), Alexander Dubowy (expert na východnú Európu) a politológ Heinz Gärtner. [Falter] uvádza, že panel diskutoval o bezpečnostnej politike po ruskej agresívnej vojne na Ukrajine, v ktorej bola úloha neutrality obzvlášť kriticky skúmaná.

Oblasť bezpečnostnej politiky sa skutočne zásadne zmenila, pokiaľ ide o možnosť aktívneho zapojenia Rakúska do riadenia konfliktov. To vyvoláva otázku: Ako sa Rakúsko nachádza v tomto turbulentnom svete?

Neutralita v priebehu času

Martin Senn vo svojich analýzach rakúskej politiky neutrality opisuje tri dimenzie, ktoré riadia diskusiu:výklad,príťažlivostiaodstrašenie. Je zrejmé, že v krajine sa vždy vedú diskusie o koncepcii neutrality, najmä keď sa zmenia rámcové podmienky. Ústrednú úlohu zohrávajú opatrenia na zabezpečenie neutrality, ako je mediácia v konfliktoch alebo hosťovanie medzinárodných organizácií.

Okrem toho Senn popisuje štyri fázy vývoja rakúskej neutrality, ktoré viedli od konsolidácie v roku 1955 k súčasnej stagnácii. Počas 70. a 80. rokov 20. storočia zažila neutralita obdobie expanzie, kým sa po skončení konfliktu medzi Východom a Západom preorientovala. Dnes sa konštatuje, že dochádza k depolitizácii neutrality. To sa odráža aj v politických programoch; Zatiaľ čo niektoré strany súčasne trvajú na neutralite, iné sa sústreďujú na spoločnú európsku obrannú politiku [Parlament.gv.at].

Rozpočet ozbrojených síl a vnímanie verejnosti

Kniha Alfreda C. Lugerta v tejto súvislosti osvetľuje bezpečnostno-politickú situáciu Rakúska. Poukazuje sa na protiústavné štruktúry federálnej armády a uznáva sa, že súčasné financovanie – až 3 miliardy eur ročne – sa často považuje za sporné. Autor kritizuje neschopnosť udržať efektívny a finančne životaschopný obranný systém, čo ovplyvňuje nielen bezpečnosť, ale aj dôveryhodnosť neutrality [Buchhandlung Stoehr].

Zodpovednosť politiky je tu veľká: nerešpektované ústavné požiadavky znamenajú, že úlohy federálnej armády nemožno primerane plniť. Navrhovaný systém domobrany by mohol predstavovať flexibilnejší prístup, ktorý by vyhovoval potrebám meniaceho sa bezpečnostného prostredia. Lugert vyzýva obyvateľstvo, médiá a politických aktérov, aby sa podieľali na politike ústavnej bezpečnosti.

Diskusiu o rakúskej neutralite a ozbrojených silách zintenzívňuje geopolitické napätie. Vzhľadom na aktuálny vývoj je veľmi dôležité, aby sa rakúske obyvateľstvo aktívne zapojilo do diskusie a pomáhalo formovať smerovanie bezpečnostnej politiky. Pretože jedno je isté: niečo sa deje a naša krajina potrebuje dobrú ruku, aby mohla čeliť výzvam budúcnosti.