Divadlo pod drobnohľadom: Nové diela a výbušné témy vo Viedni!

Divadlo pod drobnohľadom: Nové diela a výbušné témy vo Viedni!

Viedeň je kultúrne živá ako nikdy predtým. Divadelná sezóna 2025 už má čo ponúknuť, svieže inscenácie a pozoruhodné kúsky. Dnes je to všetko o rovnováhe medzi úspechom a neúspechom na mestských scénach. V posledných mesiacoch sme sa mohli tešiť z nových diel autorov ako Turrini, Mitterer či Kehlmann, ktorí zaujali divákov svojím kreatívnym prístupom.

Obzvlášť vzrušujúce je vyhlásenie Nikolausa Habjana, ktorý z Berlína do Viedne prináša grotesknú komédiu „Schicklgruber“. Andrea Breth, známa svojimi pôsobivými inscenáciami na renomovaných scénach, sa venuje aj hre „Nemecký život“ od Christophera Hamptona. Tento kúsok je založený na dojemných poznámkach Brunhilde Pomsel, osobnej sekretárky Josepha Goebbelsa. Lore Stefanek inicioval túto spoluprácu s Brethom a Föttinger opisuje prvý konštrukčný test ako vzrušujúcu udalosť, ktorej výsledok sľubuje viachlasnú produkciu.

Pohyblivý obraz života

Brunhilde Pomsel, narodená 11. januára 1911, bola nielen ústrednou postavou Goebbelsovej kancelárie, ale aj ženou so zložitou históriou. V roku 2014, v zrelom veku 103 rokov, sa podelila o svoje spomienky v dokumente „A German Life“ na základe 30-hodinového rozhovoru. Jej život sa začal v židovskom prostredí Berlína, v roku 1933 vstúpila do NSDAP a v roku 1942 bola na odporúčanie nacistického priateľa preložená na ríšske ministerstvo pre verejnú osvetu a propagandu. Tam až do konca vojny pracovala ako stenografka, zaoberala sa manipuláciou so štatistikami a šírením propagandy.

Po vojne zažila Pomsel dramatický zvrat – pred útekom do západného Nemecka bola uväznená v troch koncentračných táboroch, kde až do dôchodku pracovala ako sekretárka. Čas v nacistickom režime zanechal na jej živote jasnú stopu, hoci až do svojej smrti trvala na tom, že o „konečnom riešení“ nič nevedela.

Divadlo v tieni ideológie

Konfrontácia s temnými kapitolami dejín sa nezaobíde bez ozveny v divadle. V nacistickom Nemecku sa tí, ktorí boli pri moci, snažili využiť divadlo na svoje účely a udržiavali si prísny vplyv na dramatikov a divadelníkov. Umelci sa museli buď prispôsobiť, ustúpiť alebo emigrovať, pričom mnoho skvelých myslí opustilo krajinu. Ideály Weimarskej republiky, ako intelektuálna sloboda a chuť experimentovať, vystriedala tuposť a šovinizmus.

Cieľom bolo vytvoriť národné povedomie a prebudiť „hrdinské srdcia“ najmä medzi mladými ľuďmi. No realita bola často poznačená cenzúrou a úpadkom kreativity – mnohé dôležité diela sa stratili pri pálení kníh. Kontrola nad divadlom bola v rukách „Reichstheaterkammer“, ktorá musela schvaľovať zásadné rozhodnutia, aby vybudovala nacionalistickú intelektuálnu štruktúru.

Ale napriek tejto histórii zostáva sila divadla neporušená. Matthias Hartmann, bývalý riaditeľ Burgtheatru, v súčasnosti režíruje Bernhardovho „Theatermacher“ a zamýšľa sa nad stereotypmi, akými sú rasizmus a veková diskriminácia. Föttinger preberá aj titulnú úlohu javiskového despotu a osvetľuje interakcie medzi umením a spoločnosťou.

Vyzerá to tak, že vo Viedni začína divadelná sezóna, ktorá má za cieľ nielen pobaviť, ale aj prinútiť zamyslieť sa. V tejto pestrej zmesi histórie a súčasnosti bude vzrušujúce sledovať, aké príbehy budú v najbližších mesiacoch rozprávať javiská nášho mesta.

Viac informácií o aktuálnej divadelnej sezóne vo Viedni nájdete v prehľadoch z r news.at, Wikipedia a divadlo-info.de prečítať si.